Tibetské zvony

Tibetský zvonec (v sanskrite ghanta, tibetsky - drilbu) je v šamanskej tradícii nástroj, ktorým sa vyvolávajú duchovia a vzývajú božstvá. Ich zvuk totiž symbolizuje živel vzduchu. V budhizme sa na zvon zvoní vtedy, keď je prítomný Buddha. Podobné je to aj pri kresťankej omši, keď sa zvoní pri najsvätejšej chvíli pri premenení, teda vtedy, keď je prítomný Boh. 
Zvony sa vyrábajú podobne ako misy z bronzu, prípadne z mosadze. Rozdiel v spracovaní spočíva v tom, že tibetské zvonce sú odlievané do foriem, zatiaľ čo pravé tibetské misy sa vyrábajú tepaním zvonoviny. 

Tibetské zvony sa používajú ako súčasť každodennej meditácie, ako jej urýchľovač, pretože upozorňujú na prítomný okamih. Zvony sa používajú na začiatku a na konci každého meditačného sedenia, ako navodenie určitého rituálu alebo obradu. Podobne ako tingše - činelky, sú používané na vyčistenie priestoru od negatívnych emócií a myšlienok a vytvorenie atmosféry čistoty pre hlbšiu meditáciu. 
Tibetský zvon môže poslúžiť tiež ako alternatíva na sústredenie sa, namiesto vnímania dychu, aby myseľ zostala koncentrovaná. Pár ku zvoncu tvorí tzv. dordže alebo vajra, ktorý reprezentuje nezničiteľnosť a tvorivosť - mužský princíp, naproti čomu zvon je symbolom prázdnoty a múdrosti - ženského princípu. V rukách budhistických mníchov je ich často možné vidieť spoločne, pričom zvon sa drží v ľavej ruke a dordže v pravej. Pohyby sú presne dané. Prekríženie rúk znamená osvietenie - spojenie dvoch elementov. 

Zvony sa dajú rozohrať tiež paličkou v koži, úderom alebo krúžením po okraji, podobne ako misky. Všetky zvončeky obsahujú zvukovú ukážku, ktorá Vám uľahčí výber.